Zuzulina - Kacora5

Ľúbostný list

Chlapec dostal list,v ktorom stálo:Ahoj láska,mám Ťa veľmi rada, len neviem či sa ťi budem páčiť. Anonym.Chlapec celý prekvapený,tým že mu niekto poslal taký ľúbostný list.Ako ho dočítal,pokúšal sa prísť na to,kto mu taký list mohol poslať.Neprišiel mu na rozum nik.Písmo bolo síce dievčenské,vtedy mu svitlo,že jeho ctiteľka môže byť slepá a mohla požiadať svoju kamarátku,aby to napísala za ňu.Po 3 týždňoch prislo za ním slepé dievča a spýtalo sa ho či dostal list.Povedal: že áno.Prečo?Lebo to písala moja najlelšia kamarátka a ja som jej to diktovala.Chlapec na ňu pozrel a vedel,že by ju to strašne ranilo keby jej povedal,že sa mu nepáči, ale podľa neho bola pekná.Ale kým jej stíhal povedať,že ju ľúbi tak mu ušla s plačom.Na druhý deň čítal v novinách:SLEPÉ DIEVČA SPÁCHALO SAMOVRAŽDU údajne k voli láske.Akurat dnes chcel ísť za ňou a povedať jej ako ju miluje ale už bolo príliš neskoro.

Smrť v náručí

Bolo to presne večer na Svätého Valentína, keď sa Roman rozhodol vyznať svojej najlepšej priateľke Silvii lásku. Veril v to, že aj ona jeho ľúbi. Kúpil jej krásnu kyticu plnú rozmanitých kvetov a zazvonil pri jej bránke. Otvorila mu práve ona. On jej podal kyticu a začal: "Silvi," začal Roman pomaly "sme kamaráti už veľmi dlho. Vždy sme sa jeden druhému otvorili a mohli sa jeden o toho druhého oprieť. Dnes sa ťa ale chcem spýtať niečo veľmi dôležité.
Nechceš so mnou chodiť?" Silvia sa na neho prekvapene pozrela a povedala mu: "Tie kvetiny sú naozaj nádherné, ale neviem, či by sme mohli spolu chodiť. Ja som k tebe nikdy nič viac ako kamarátstvo necítila a preto asi nie." "Aha." povedal Roman sklamane. Ani sa viac nesnažil o to ju presviedčať. Miesto toho sa rozlúčil a pobral sa na svoje obľúbené miesto - v parku. V noci tu bývalo krásne a keď bolo ešte vidieť na nebi všetky hviezdy, tak to úplne žiarilo. Vtom počul za sebou kroky. Otočil sa a za sebou uvidel Dušana. Vyzeralo to tak, že mal už v sebe aspoň promile alkoholu "Nazdar. Čo by si rád?" Tak som sa dopočul, že vkuse chodievaš za Ivanou a rozprávate sa o mne." "Sme len kamaráti a nemusíš sa ničoho obávať. Ja ti ju nechcem preberať." odpovedal mu Roman. Dušan však tieto slová nepočul. Miesto toho vytiahol spod bundy nôž a v podnapitom stave sa neho vrhol. Roman toto nečakal a tak sa stalo, že ho Dušan bodol rovno do brucha. Nôž následne vytiahol "To aby si vedel, že nechcem, aby si za ňou chodil. Potom odkráčal preč. Roman mal plné telo bolesti, ale vedel, že tu nemôže ostať. Musí ísť niekam, kde sa dočká pomoci. Domov to mal veľmi ďaleko. Rozhodol sa preto ísť znovu za Silviou. S veľkou námahou k nej dokríval pričom rukou sa pevne držal za brucho, aby aspoň trochu stlmil krvácanie. Zazvonil toho dňa už po druhý raz. Silvia mu opäť otvorila a keď si všimla, že jej najlepší kamarát je zranený a krváca strašne sa preľakla. Pozvala ho ďalej a položila ho na posteľ. Na ranu mu dala čistú namočenú utierku a potom zavolala sanitku. Povedali, že prídu čo najskôr. Romanovi sa stav vôbec nelepšil a Silvia sa dokonca strachovala, že horší. Roman nebol schopný normálne rozprávať. Zvládal iba šepkať a strašne ťažko sa mu dýchalo. Prešlo 10 minút a sanitka tu stále nebola. Roman vtedy povedal Silvii nakoľko cítil, že už umiera: "Vždy som ťa ľúbil láska moja. Bola si pre mňa všetkým." "Aj ja ťa ľúbim Romanko." povedala mu Silvia a na náznak svojich slov sa nahla k jeho perám a jedinýkrát v živote ho pobozkala. Hneď potom Roman vydýchol naposledy. Umrel jej priamo v náručí. Silvia nevedela čo má robiť. Bola strašne zúfalá, lebo si uvedomila, že už nikdy mu nepovie ako moc ho ľúbila. Nikdy mu to nevedela povedať a teraz sa to už ani nedozvie. A čo Dušan. Na druhý deň sa prebral a keď zistil čo sa stalo priznal sa na polícii a dostal doživotný trest. Silvia dodnes chodí na hrob Romanovi a vie, že aj keď sa ešte v živote ešte určite zaľúbi, už nikdy nebude ten človek taký ako bol práve Roman. Ten ju naozaj úprimne ľúbil a ona mu nevedela povedať, že aj ona jeho.. :(

Slepé dievča

Bolo raz jedno slepé dievča,ktoré nenávidelo seba a celý svet zato,že nemôže nič vidieť.Mala vrodenú vadu,a nikdy nič a nikoho nevidela.Každého neznášala,okrem svojho chlapca.On bol stále s ňou a vo všetkom jej ochotne pomáhal.Raz mu povedala,že ak by mohla uvidieť niekedy svet,hneď by sa za neho vydala.Stalo sa jedného dňa,že sa konečne po dlhom čase našiel darca očípre túto slepú dievčinu.A tak sa konečne tešila,že uvidí celý svet a tiež svojho milovaného...Chlapec sa jej hneď po operácií prišiel opýtať:Tak,teraz keď už vidíš celý svet,vydáš sa konečne za mňa? Dievčina sa usmiala,ale keď otvorila svoje nové oči a po prvýkrát uvidela svojho milého,ostala v šoku! Bol tiež slepý...Začala premýšľať o svojom novom živote a nakoniec ponuku slepého chlapca na sobáš odmietla! Chlapec odišiel smutný preč...O pár dní jej prišiel pd neho list, napísaný rukou kamaráta.Mladíik jej poďakoval za všetky krásne chvíle, ktoré spolu prežili, a na konci listu stálo: DAJ,PROSˇÍM,POZOR NA MOJE OČI.....

Párty

Išla som na párty,a pamätám si,čo si mi hovorila.Povedala si mi,aby som nepila.Mami,tak som si namiesto alkoholu dala nealko.Bola som na seba hrdá,presne ako si hovorila,že budem.Tak som nepila a šoférovala som.Kamaráti si mysleli,že môžem.Zvolila som si správne a rada od teba bola tak tiež správna.Párty skončila a ľudia sa rozišli.Nastúpila som do auta,išla som s tým že sa domov dostanem celá.Nikdy som nevedela,čo príde,mami.Niečo čo som vôbec nečakala.Teraz ležím na chodníku,a počujem policajta ako hovorí: ten čo zapríčínil tú nehodu bol opitý.Mami, jeho hlas znie tak veľmi ďaleko.Moja krv je všade okolo mňa, a skúšam neplakať.Počujem doktora ako hovorí: to dievča umiera.Som si istá že ten chlap nemal ani tušenie čo sa stalo,keď bol opitý prezože sa vybral piť a šoférovať.A ja teraz musím umrieť.Tak prečo to tí ľudia robia,mami,keď vedia, že to ničí ich životy?!? A teraz bolesť zabíja mňa, ako 100 bodajúcich nožov. Odkáž sestre, aby sa nebála,mami.Odkáž otcovi aby bol statočný a že prídem do neba.Napíšte Daddys Girl na môj hrob.Niekto mu predsa mohl povedať,ýe nie je správne piť a šoférovať!!! Možno jeho rodičia mohli a ja by som bola teraz nažive.Môj dych sa spomaľuje,mami.Vážne sa začínam báť.Toto sô moje posledné chvíle a ja som nepripravená.Prajem si, aby si ma mohla teraz držať, keď tu ležím a umieram.Chcela by som ti povedať:Mám ťa veľmi rada, mami! Takže ťa mám rada s Bohom.

MOTORKA

Chlapec a dievča išli na motorke viac ako 120km/h... Dievča:Spomaľ prosím bojím sa... Chlapec:Nie,nie to je zábava...Dievča:To teda nie je...prosím spomaľ...CHlapec:Fajn...ak my povieš ze ma miluješ...Dievča:Milujem ťa...spomaľ už...CHlapec:Teraz ma objím...ako by t omalo byť posledný krát...Dievča ho objíme...Chlapec:Môžeš mi dať helmu dole a nasadiť si ju?...Zavadzia mi...Na druhý deň v novinách:Motocykel narazil do budovy, kvôli zlyhaniu bŕzd.Boli na ňom dvaja ľudia, ale iba jeden to prežil.Pravdou je, že chlapec v polovici stŕmeho kopca zistil, že mu vypovedali brzdy, ale nechcel aby to jeho priateľka vedela. Namiesto toho chcel, aby mu povedala, že ho naozaj miluje, posledný krát chcel pocítiť jej objatie a potom jej dal svoju helmu napriek tomu, že to znamenalo jeho smrť, len kvôli tomu, aby ona mohla žiť.

Chlapec a CD

Bol raz jeden chlapec,ktorý sa narodil chorý.Bola to nevyliečiteľná choroba.V 17 rokoch mohol každú chvíľu zomrieť.Žil stále len utiahnutý v dome pod dohľadom svojej matky.Raz toho už mal dosť a tak sa rozhodol,že sa pôjde prejsť do mesta.Poprosil svoju matku o dovolenie a ona mu to umožnila.Keď sa prechádzal,videl množstvo obchodov.Keď išiel okolo jedného obchodu z hudobninami,uvidel nádherné dievča, asi v jeho veku.Bola to láska na prvý pohľad.Otvoril dvere a vstúpil dovnútra.Nedíval sa po ničom inom, iba po nej.Stále viac sa približoval k nej.Pozrela sa na neho s úsmevom a opýtala sa:Môžem Vám nejako pomôcť? Behom toho si myslel, že je to ten najkrajší úsmev, aký kedy vo svojom živote videl.Pocítil potrebu pobozkať ju práve v tejto chvíli.Koktavo jej povedal:Áno, eeehhh,uuuhhh, rád by som kúpil jedno CD.Bez premyslenia zobral prvé CD, aké mal po ruke.Chceš to zabaliť? dievča sa opýtalo s úsmevom.Odpovedal že áno.A ona mu ho išla zabaliť.Keď mu ho podala, rolúčili sa a on odišiel.Od toho dňa navštevoval tento obchod pravidelne, aby kúpil nejaké CD.To dievča mu vždy jednotlivé CD balila.On si ich bral domov a zabalené ukladal do šuflíka.Príliš sa hanbil, aby ju niekam pozval. Akokoľvek to skúšal, nešlo mu to. Jeho matka sa pokúsila ho v tom povzbudiť, aby sa ďaľší deň odvážil, a on sa chytil za srdce a... a vyšiel odvážne k obchodu.Kúpil si CD a ako vždy, dostal ho zabalené.Vzal CD a keď sa ona nepozerala, rýchlo jej nechal na pulte lístok s jeho telefónnym číslom a vybhol z obchodu von.Cŕŕŕn!!! Matka zobrala slúchadlo:Áno? , bola to ona, pýtala sa na neho,matka začala úplne zničená plakať a povedala: Ty to nevieš?...Včera zomrel.Bolo príliš dlhé ticho, až na plač matky, ktorý sa ozýval v slúchadle.Neskôr vstúpila matka do izby svojho syna, aby si ho pripomenula.0tvorila šuflík a na jej prekvapenie zbadala hŕbu zabalených CD.Jedno z nich otvorila a našla tam lístok.Bolo na ňom napísané:Ahoj!!! Si fakt milý, chcel by si si niekedy vyjsť von? Mám ťa rada...Sofia.S hlasitou emóciou otvorila matka eččte jedno CD a i z toho vypadol papierik, aj na všetkých ostatných stálo to isté............Z toho vyplíva ponaučenie:Takýto je život...nečakaj príliš dlho,kým niekomu povieš, čo cítiš.Povedz to ešte dnes.Zajtra už môže byť neskoro.